Prepojenie črevného mikrobiómu s kvalitou zdravia je v súčasnosti často diskutovanou témou, ktorej sa venuje viacero vedných odborov. Je známe, že silná črevná mikrobiota má vplyv na zlepšovanie imunity.

Naopak, krátkodobé, ale najmä dlhodobé zhoršenie mikrobioty, je spojené s viacerými ochoreniami – napríklad obezita, niektoré ochorenia tráviaceho traktu alebo diabetes melitus.

Krátkodobé narušenie mikrobioty je časté najmä pri užívaní antibiotík. Dlhodobú črevnú dysbiózu poznáme najčastejšie ako následok nevhodného stravovania.

Mikrobiota – aké metódy zvoliť na jej posilnenie?

Existuje viacero spôsobov, ako posilňovať črevnú mikrobiotu. Medzi najzákladnejšie, ale zároveň najefektívnejšie, patrí úprava stravy, v rámci ktorej sa treba sústrediť na konzumáciu kyslomliečnych produktov a fermentovanej zeleniny a zároveň obmedziť jednoduché cukry, v podobe sladkostí alebo polotovarov.

Pre naštartovanie črevnej mikroflóry je taktiež prospešné užívanie probiotík. O rôznych kmeňoch a ich vhodnosti pri určitých ochoreniach vám radi poradíme v klinike Symptomedica.  Výhodou vyššie spomenutých metód je ich praktickosť či časová a finančná nenáročnosť.

Clostridium dificille – nebezpečná baktéria, ktorá ohrozuje mikrobióm a tráviaci trakt 

Táto grampozitívna baktéria sa nachádza prirodzene u piatich percentách dospelej populácie. Frekventovanejší je jej výskyt u malých detí. Je bežne rozšírená v našom prostredí, napríklad v pôde, vode, mäse a vo výkaloch ľudí a zvierat.  Riziko nákazy je väčšie u pacientov, ktorí sú hospitalizovaní – hovoríme o takzvaných nozokomiálnych infekciách. Infekcia je častejšia po liečbe antibiotikami, kedy je mikrobiota narušená a oslabená. Nezriedkavo však Clostridium difficile postihuje aj mladých ľudí, ktorí neboli liečení antibiotikami.

Priebeh infekcie závisí od viacerých faktorov a môže byt od mierneho až po veľmi intenzívny. U niektorých ľudí vyvoláva Clostridium difficile slabšie tráviace problémy, ktoré sa najčastejšie prejavia ako hnačka alebo kŕče v bruchu. Závažnejšie formy kolitídy sa prejavia príznakmi ako úporná hnačka, dehydratácia, zrýchlená srdcová frekvencia, krv alebo hnis v stolici, opuch žalúdka alebo zlyhávanie obličiek.

Medzi najefektívnejšiu liečbu infekcie spôsobenej Clostridium difficile patrí fekálna transplantácia. 

Fekálna transplantácia – jej využitie a úspešnosť pri liečbe Clostridium difficile 

Fekálna transplantáciu (akronymom FMT z anglického fecal microbiota transplantation), iným názvom aj baktérioterapia, je liečebná metóda, pri ktorej sa do organizmu vpravuje fekálny transplant obsahujúci črevnú mikrobiotu. Napriek tomu, že táto liečebná praktika je na prvé počutie pre niektorých diskomfortná, má svoje uplatnenie a benefity.

Fekálna transplantácia bola prvýkrát prevedená už v roku 1996 v Kanade (avšak za úplne iných podmienok a štandardov ako sa robí v súčasnosti). Do povedomia odbornej, ale aj laickej verejnosti sa dostáva až teraz.

Princípom fekálnej transplantácie je vpravenie purifikovanej stolice z čreva donora (výlučne zdravá osoba, ktorá musí spĺňať prísne kritéria, vrátane kvalitného stravovania, aby bolo zabezpečené, že črevná mikrobiota je bohatá na istý druh a množstvo laktobacilov).

Účinnosť tejto liečby je dokázaná najmä v spojitosti s liečbou bakteriálnej infekcie Clostridium difficile.  V praxi sa preukázalo, že liečba takýchto infekcií je úspešná práve ak sa podá fekálna transplantácia. Efektivita je dokonca vyššia, ako pri podávaní antibiotík. V porovnaní s antibiotikami, ktoré črevnú mikrobiotu ešte zhoršujú a môžu zvýrazniť symptóm hnačky, fekálna transplantácia naopak mikrobiotu aktívne regneruje a zmierňuje hnačky.

Dostupná je aj fekálna transplantácia, ktorá sa sa podáva cez nasogastrickú sondu. Efektivita je rovnaká ako pri podaní transplantu cez konečník. Podávať sa môže aj pri menších deťoch a v štúdii bolo dokázané, že až 90 % detských pacientov sa z infekcie Clostridium difficile pri tejto terapii vyliečilo.

Menej častá je metóda fekálnej transplantácie vo forme kapsúl. Výhodou kapsulovej mikrobiálnej terapie je jej minimálna invazívnosť,  zatiaľ čo efektivita, v porovnaní s kolonoskopicky vpraveným transplantátom, je zachovaná. Kapsule sú perorálne, to znamená, že sa prehĺtajú. Sú bez vône a zápachu.

Ako prebieha fekálna transplantácia?

Pred samotným zákrokom si lekár spíše vašu anamnézu, opýta sa vás na prípadné alergie, pravidelne užívané lieky a podobne. Ak užívate antibiotiká, je potrebné liečbu ukončiť minimálne dva dni pred plánovanou fekálnou transplantáciou. Deň pred zákrokom sa konzumuje výlučne tekutá, ľahko stráviteľná strava. Večer pred zákrokom si spravíte podľa inštrukcií lekára klystír. Na klystír používajte výlučne pomôcky na to  určené, napríklad Moviprep alebo Clensia. Klystír prevedený nesprávnym spôsobom môže narušiť črevo, čím sa zvyšuje riziko bakteriálne infekcie alebo perforácie.

Obsah čreva od darcu je pred podaním dôkladne vyčistený a zbavený všetkých balastných látok procesom filtrácie. Následne je zmiešaný so soľným roztokom. Pred aplikáciou je pacientovi podaná premedikácia, aby zákrok nebol nepríjemný po psychickej stránke a taktiež sa zmierni prah bolesti. Potom je tekutina vpravená do čreva použitím kolonoskopu.

Iné ochorenia a potencionálne využitie fekálnej transplantácie

V súčasnosti sa začína fekálna transplantácia používať aj pri iných ochoreniach tráviaceho traktu, ako napríklad:

  • ulcerózna kolitída
  • Crohnova choroba
  • nealkoholická cirhóza pečene
  • roztrúsená skleróza
  • depresia
  • nadváha
  • potravinové alergie
  • diabetes a diabetické neuropatie

Spoločným menovateľom vyššie spomenutých ochorení je vo väčšine prípadov aj narušená črevná mikroflóra, ktorá je buď príčinou, alebo následkom samotného ochorenia. Pri ulceróznej kolitíde dochádza po podaní fekálneho transplantátu už po mesiaci k zmierneniu zápalu a 15 % ľudí s ulceróznou kolitídou po fekálnej transplantácii nemá príznaky ochorenia.

Má fekálna transplantácia nejaké riziká?

V odborne prevedenej forme je fekálna transplantácia pomerne bezpečná metóda. Ak sa vedľajšie účinky po zákroku objavia, vo väčšine prípadov majú len mierny priebeh. Vyskytnúť sa môžu napríklad zmeny v stolici, prípadne bolesti brucha alebo nafukovanie. V zriedkavých prípadoch sa pri fekálnej transplantácii stalo, že bol pacientovi podaný kontaminovaný obsah – s výskytom baktérie alebo črevného parazita. Rizikom transplantácie môže byť aj mechanické poranenie konečníka alebo čreva.

V roku 2019, počas od seba dvoch nezávislých štúdii skúmajúcich bezpečnosť a efektivitu podania fekálnej transplantácie, zomrel v nemocnici v Massachusettes jeden pacient a u ďalšieho pacienta došlo k zhoršeniu stavu. Príčinou bolo infikovanie typom baktérie E. coli, ktorá bola rezistentná na antibiotiká. E. coli sa pri týchto pacientoch našla v krvnom obehu. Pacient, ktorý po podaní fekálnej transplantácie zomrel, mal však aj závažnú formu leukémie.

Fekálnu transplantáciu radíme medzi novšie metódy liečby niektorých gastrointestinálnych ochorení. Jedná sa o zákrok, ktorý musí vykonávať výlučne lekár. Benefitom je aj efektivita pri niektorých ochoreniach, najmä pri infekcii baktériou Clostridium difficile. Fekálna transplantácia však nie je nevyhnutná vo všetkých prípadoch. Pri niektorých pacientoch stačí dlhodobá úprava stravy, kombinovaná so správne zvolenými probiotikami.  Viac sa o tejto téme môžete dozvedieť prostredníctvom osobnej konzultácie na klinike Symptomedica.

 

Zdroje:

Potrebujete poradiť? Dohodnite si konzultáciu so špecialistom ešte dnes.

Kontaktujte nás

Napíšte nám