Nárast vývinových porúch u detí-príčiny a rozsah vplyvu mikrobiómu

Vývinové poruchy (developmental disorders, Entwicklungsstörungen, troubles du développement) sú poruchy dieťaťa v oblasti fyzického, kognitívneho alebo rečového správania, ktoré sú následkom porúch dozrievania mozgu¹.

Tieto sú celoživotné a ovplyvňujú:

• rečové schopnosti,
• školské prospievanie vrátane čítania, porozumenia čítaného, písania, počítania, motorických funkcií¹ .

Patrí sem aj:

• paleta rôznych autistických porúch ,
• hyperaktívna porucha v deficite pozornosti (Attention deficit hyperactivity disorder–ADHD),
• Rettov sy u dievčat,
• Aspergerov sy,
• komunikačné problémy^2,3.

Vcelku je to hodne široká oblasť a ako ďalšie príklady možno spomenúť napr. aj Downov syndróm, Tourettov sy, spinu bifida, problémy spojené s fajčením (aj pasívnym), alkoholizmom, drogami, vyššími množstvami kofeínu  atď., rôzne chromozómové, genetické anomálie ⁴…

Výskyt vývinových porúch u detí

Tieto poruchy sa prejavujú od skorého detstva. Vo väčšine prípadov sa zlepšujú s vekom, ale niektoré problémy sú celoživotné. Predpokladá sa silná genetická predispozícia a viac postihovaní sú muži³ .

U detí do 14 rokov na Slovensku bola v r. 2016 psychická porucha zistená prvýkrát v živote u 5 386 pacientov⁵.  Z dlhodobého hľadiska to znamenalo nárast.  V tejto skupine boli najčastejšie poruchy správania a emočné poruchy so zvyčajným začiatkom v detstve a počas dospievania, poruchy psychického vývinu, neurotické, stresom podmienené, somatoformné poruchy  a duševná zaostalosť ⁵.    V Nemecku sa v r. 2019 vyskytlo 16 618  prípadov detí s vývinovými poruchami¹.

Vývinové poruchy a príčiny ich vzniku

Témou tohto článku je poukázať iba na niektoré vybrané faktory pôsobiace na matku a plod, ktoré by mohli byť rizikové z hľadiska vzniku vývinových porúch u dieťaťa. Ako samozrejmé sa však pritom predpokladá komplexná starostlivosť na gynekologickej ambulancii (okrem iného aj z tohto aspektu) a podľa potreby aj u ďalších špecialistov.

Ide o veľmi náročný a komplexný problém, ktorý sa tiahne od genetiky cez stravu, optimálne riešenia otázky farmakoterapie, režimové opatrenia, niektoré ďalšie ochorenia, environment, infekcie, stres matky atď. až po mikrobióm dieťaťa s vývojovou poruchou.  Niektoré z týchto faktorov sú ovplyvniteľné viac, niektoré menej.

V možnostiach ako významne zapôsobiť na tieto stavy je na poprednom mieste  správna výživa a správny režimový štýl vrátane eliminácie zlých návykov, spomenutých už v úvode.  Táto téma bola  v rôznych súvislostiach  už spomínaná na tomto portáli,  vcelku a aj z pohľadu  makro- a mikro-nutrientov^6,7,8 . Edukácia v tomto smere prebieha aj v rámci gynekologického poradenstva.   K špecifickej problematike mikrobómu sa ešte vrátime v záverečnej  časti tohto článku.

Teratogenita a jej možný vplyv na vznik vývonových porúch

V rámci ovplyvniteľných faktorov vzniku vývinových porúch treba venovať mimoriadnu pozornosť otázke možnej teratogenity (a dalších nežiadúcich účinkov) konkrétnych  liekov (farmakoterapie) nielen počas samotnej gravidity, ale aj pri podozrení na ňu, pred jej plánovaním, počas dojčenia a počas celého fertilného veku⁹ (a toto sa týka nielen liekov, ale celého kontextu článku). Je dôležité, aby aj pacientka o týchto okolnostiach čo najskôr informovala svojich lekárov, lekárnikov a všetkých ďalších zdravotníckych pracovníkov a rovnako, aby aj ona dostala relevanté informácie.

Lieky a liečivá

Na tomto mieste by bolo nereálne vymenovať (napr. v abecednom alebo inom poradí) všetky dostupné lieky a  vyjadriť sa ku každému z nich z aspektu eventuálnej, resp. potenciálnej teratogenity a ďalších  možných nežiadúcich účinkov. Ide o zvlášť náročnú medicínsku problematiku, najmä ak zvážime konkrétne protirečivé situácie, keď na jednej strane sa liek javí ako  potrebný, ale na druhej strane sa v tehotenstve a počas súvisiaceho vyššie spomínaného obdobia neodporúča, resp. je priamo kontraindikovaný. V takýchto situáciach treba, neraz aj veľmi namáhavo, zvažovať náhradné riešenia, ktoré dosiahnu podobný konečný terapeutický cieľ  a popritom  sú povolené. Samostatnou kapitolou sú vitálne indikácie.

Z informačných materiálov k liekom je väčšinou zrejmé, kedy je liek povolený, kedy ide o relatívnu a kedy  o absolútnu kontraindikáciu. Úvahy sa však skomplikujú, ak ide o formulácie typu „užívať len vtedy, keď prínos pre matku [a eventuálne aj plod]  prevyšuje možnosť vzniku nežiadúcich účinkov u plodu a novorodenca…“¹⁰

Tento problém musí byť riešený lekárom, resp. tímom lekárov pre každý konkrétny, individuálny prípad. Riešenie si neraz vyžaduje mimoriadne pružné uvažovanie. V zložitých prípadoch sú opodstatnené interdisciplinárne konzília so zapojením aj klinického farmakológa. V každom prípade musí byť do riešenia zapojený aj pacientkin gynekológ. V zahraničí sú na takýto účel priamo zriadené „Teratology Information Services“ ⁹.

Pacientky treba upozorniť na to, že zvlášť v takejto situácii môžu byť veľmi nebezpečné rôzne „jarmočné“ rady,  „samoordinácia“ (a to aj voľne dostupných liekov a ďalších rôznych prípravkov).

Aj u iných škodlivín, teda nielen u niektorých liekov, je potrebné mať na mysli, že k poškodeniu môže dôjsť už aj na úrovni spermiogenézy (t.j. možné riziká môžu byť aj na strane otca) a oogenézy (vplyvom mutagénov, resp. genomických poškodení)¹⁰ .

Vývinové poruchy v neskoršom detstve by sa mohli prejaviť aj pri priskorom a/alebo nesprávnom podávaní nevhodných liekov a pôsobení aj iných škodlivých vplyvov v ranom detstve⁴ .

Nežiadúce vplyvy

Z aspektu možnej teratogenity a ďalších možných rizík treba dávať zvlášť veľký pozor na postupy spojené  s radiáciou (žiarením) . Ostražitosť a vzájomná informovanosť je potrebná rovnako, ako sme to práve spomenuli v súvislosti s liekmi a týka sa to aj kontrastných látok.

Radiácia môže byť zrejme aj jedným zo škodlivých environmentálnych vplyvov. Vo zvlášť dramatickej forme poznáme dôsledky jadrových vojnových alebo priemyselných katastrof, ale treba myslieť aj na menej nápadné situácie v zamestnaní alebo bežnom živote.

Hovoriac o environmentálnych vplyvoch, táto téma je predmetom nespočetného množstva rozsiahlych prác. Ženy vo vyššie spomínanom období zrejme patria  medzi zvlášť rizikové skupiny. V zahraničí sú na riešenie tohto problému zriadené špeciálne organizácie a programy , ako napr.  Program on Reproductive Health and the Environment (PRHE) ,  Environmental Research and Translation for Health (EaRTH) Center,  Environmental Protection Agency ¹¹. Zoznam škodlivých chemických  látok je nesmierne rozsiahly a možno menovať iba niektoré zvolené príklady. Často sú spomínané niektoré priemyselné zdroje, chemikálie z poľnohospodárstva, mestský smog,  emisie z výfukov automobilov, lokálne vykurovanie na tuhé palivá, spaľovacie zariadenia, ale aj  rôzne produkty používané  v  domácnostiach….¹² Možný je škodlivý vplyv aj rôznych biologických faktorov (napr. infekcie) a treba robiť vyšetrenia aj v tomto smere. Treba rešpektovať zákazy rizikových prác a činností.

Ďalšie vplyvy počas gravidity

Problém sa ešte viac prehlbuje v prípade alergických matiek¹³ , u ktorých môže dôjsť aj k senzibilizáciu plodu cez placentárnu bariéru¹³. Škodlivé pôsobenie alergénov môže zvýšiť niekedy aj preteplené a príliš vlhké prostredie intérierov¹³.  Potreba spolupráce s alergológom je zrejmá.

Intenzívnu pozornosť treba venovať aj diabetickým pacientkám, sledovanie aj na diabetologickej ambulancii je v takýchto prípadoch samozrejmosťou.  Rovnako to platí aj o eventuálne ďalších ochoreniach, ktoré by mohli súvisieť so vznikom vývinových porúch.

Stres u matky, ale aj v ranom veku u dieťaťa, môže narušiť hormonálnu rovnováhu a niektorí autori¹⁴ dokonca pripúšťajú nadväzný vývoj schizofrénie, depresie, porúch správania atď ¹⁴.

Vývinové poruchy a mikrobióm

Ak sa vrátime k výžive, mikrobiómu a ich vzťahu k vývinovým poruchám spomenutým už na začiatku článku, treba povedať, že  na „os črevo-mozog“ nie sú úplne jednotné názory^15,16,17 . V každom prípade je však známe, že autistické deti majú poruchy nálady,  sú vo voľbe akceptovaných jedál do krajnosti prieberčivé, pričom ani nemožno očakávať, že by ich strava a črevný mikrobióm mohli byť zdravé.  Viaceré analogické rysy majú aj iné diagnózy v rámci vývinových porúch detí, takže povedané nemusí platiť iba pre ľudí s autizmom. Dysbióza pri nesprávnom mikrobióme spôsobuje poruchy trávenia, ktoré zase nutne ešte viac zhoršia náladu a niektoré ďalšie symptómy vývinových porúch, vrátane pacientovej nespolupráce pri správnom príjme stravy a vice versa. Tieto úvahy sa zdajú priehľadné a priamočiare a aspoň v tejto rovine sa javí akceptovateľnosť predstavy, že pôsobenie  medzi mikrobiómom, črevom, mozgom (resp. vývinovou poruchou) je „obojsmerné“.

Komplikácie v interpretácii môžu vzniknúť skôr vtedy, keď siahneme k zložitým analýzam na úrovni biochemických signálov, neurotransmiterov, nervového, neuroendokrínneho, imunitného systému atď. v rámci tzv. osi črevo-mozog, resp. osi mikrobiota-črevo-mozog^15,16,17.  Vyskytli sa aj úvahy¹⁶, že črevný mikrobióm sa  mení následkom autizmu (prehnaná selektivita v príjme stravy), ale nedeje sa tak v opačnom smere.

Trávenie a zloženie črevného mikrobiómu

Ak sa máme sústrediť skôr na prakticko-klinické aspekty, treba skôr zdôrazniť to, že úpravou mikrobiómu (dysbiózy) zmiernime (a možno aj odstránime) poruchy trávenia, týmto zlepšíme náladu a možno aj ďalšie symtómy a po zapojení ešte aj efektívnej výchovy možno tiež ochotu pacienta konzumovať pestrejšiu a zdravú stravu. Ak  upravíme aj mikrobióm, potom sa týmto prelomí tento „začarovaný kruh“ bez ohľadu na pozadie hlbokých a komplikovaných teoretických úvah.

Analýza črevného mikrobiómu v súvislosti s vývinovými poruchami

Je pochopiteľné, že zásah do črevného mikrobiómu musí byť realizovaný na vysoko profesionálnom a špecializovanom pracovisku, ktoré umožňuje aj sekvenčnú analýzu črevného mikrobiómu, pretože pri takto náročnom probléme treba poznať aktuálne parametre mikrobiómu naozaj mimoriadne precízne.

Klinika Symptomedica sa individuálne venuje pacientovi v každom veku, vrátane detí. Analýza mikrobiómu v súvislosti s možnými vývinovými poruchami si vyžaduje osobné vyšetrenie a konzultáciu.

Zdroje:

1. Jacob D: Entwicklungsstörungen. leadingmedicine-guide. 09.03.2017 ( https://www.leading-medicine-guide.de/erkrankungen/psyche/entwicklugsstoerungen)
2. https://www.mainehealth/Services/Kids-Health/Developmental-Disorders
3. en.wikipedia.org/wiki/Developmental_disorders
4. https://www.fmedic.org/troubles-du-developpement-courants-chez-les enfants
5. https://www.nczisk.sk/aktuality/Pages/Psychiatricka-starostlivost-v-SR-2017.aspx
6. https://www.symptomedica.com/tehotenska-cukrovka-preco-vznika-co-mozem-robit-a-s-kym-to-riesit/
7. https://www.symptomedica.com/diabetologia/optimalna-vaha-a-zdravy-zivotny-styl-v-kazdom-veku-ako-na-to/
8. https://www.symptomedica.com/odborny-blog/vitaminy- pre-tehotne-ako-dolezity-doplnok-stravy-buducich-mamiciek/
9. Santis MD, Straface GS : Risk of drug-induced congenital defects. Eur J Obstet Gynecol Reprod Biol. 2004,  Nov 10; 117(1):10-9 (https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/15474237/)
10. Schwarzová J, Belovičová M. et al.: Teratogenita liečiv a jej význam pre racionálnu farmakoterapiu. Klin Farmakol Farm 2010; 24(3): 145-151 (https://www.klinickafarmakologie.cz/pdfs/far/2010/03/09.pdf)

11. https://www.livescience.com/new-environmental-chemicals-pfas-pregnant-women.html
12. https://www.minv.sk/swift_data/source/verejna_sprava/obu_trencin/informacie_pre_obcanov/o_zivot/2014/ovzdusie/programy_na_zlepsenie_kvality_ovzdusia/PZKO_Prievidza_2013.pdf
13. https://www.prealergikov.sk/texty/alergia-a-tehotenstvo.html
14. https://nakladatelstvi.portal.cz/casopisy/psychologie-dnes/82467/stres-matky-v-tehotenstvi-je-rizikem-pro-dite
15. Babinská K.: Ako výživa a trávenie ovplyvňujú naše nálady a myslenie. Video na: Ako výživa a trávenie ovplyvňujú naše nálady a myslenie
16. Baggaley K: Autism shapes the gut micobiome, scientists report, not the other way around. Kid’s microbial communities may have more to do with dietary preferences than autism diagnoses. Popular Science. Nov. 12, 2021. ( https://www.popsci.com/science/gut-microbiome-autism-link/?fbclid=IwAR2rKyyCNfjklhjVrg2b5gI3a5VVFQO0sBjSGxC8GTwkBH6ql4_ZlCc5Lss)
17. Gutierrez EG, Narbad A et al.: Autism spectrum Disorder Associated With Gut Microbiota at immune, metabolic, and neuroactive level. Front. Neurosci., 08 October 2020 (www.frontiersin.org/articles/10.3389/fnins.2020.578666/full)