Podvýživa v dobe hojnosti – ako je to možné?

Pojmom podvýživa alebo malnutrícia označuje Wikipedia nedostatočný prísun živín, ktorý sa prejavuje oslabovaním stavby tela, väčšou náchylnosťou na ochorenia a v extrémnom prípade úmrtím jedinca.

Podvýživa a malnutrícia – podstata a prejavy

Nemecký lekársky lexikon¹ charakterizuje slovo „Unterernährung“ ako „výživu nedostatočnú na energetické krytie organizmu a z toho rezultujúci jeho stav“ s odkazom na porovnanie oproti malnutrícii (vgl. Malnutrition) “¹.

Vyskytujú sa aj definície v zmysle „podvýživa sa odborne nazýva aj malnutrícia (z latinského malus-zlý, nutritio-výživa)². Už z formulácie v samom začiatku článku vidieť, že termíny podvýživa a malnutrícia sa často používajú alternatívne.

Malnutrícia

Slovná predpona „mal–“ však zdôrazňuje, že malnutrícia nemusí znamenať iba celkovo nedostatočný príjem potravy, ale môže to byť aj nedostatok niektorých jej nevyhnutných  komponentov, dôsledok jej nesprávneho zloženia, ale aj iných „zlých vlastností“ v širokom zmysle³.

Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO)⁴ malnutrícia znamená deficit, exces alebo nevývaženosť v príjme energie a/alebo nutrientov. Pojem malnutrícia pokrýva dve skupiny situácií ⁴. Prvou je ‚undernutrition‘, ktorá  zahŕňa vekovo nízku výšku („stunting“) , nízku váhu vzhľadom na výšku („wasting“ ), vekovo nízku váhu a deficit mikronutrientov, nedostatok dôležitých vitamínov a minerálov⁴. V druhej skupine situácií je nadváha, obezita a ochorenia, ktoré sú spojené so stravovaním (ako napr. srdcové ochorenia, infarkty, diabetes, onkologické ochorenia atď). V tomto druhom prípade je prirodzeným označením zrejme  malnutrícia, nie podvýživa.

Malnutrícia  je popisovaná  často aj v dnešnej dobe, teda aj v podmienkach „hojnosti“ ekonomicky vyspelých krajín⁵. Pripúšťa sa, že u niektorých občanov aj bohatých krajín môže dôjsť k malnutrícii čiastočne aj z dôvodu ich nižšieho príjmu alebo iných sociálnych príčin⁵.

Prejavy malnutrície

Paleta čisto medicínskych príčin je tiež značne pestrá. Hlavne ak zvážime, čo všetko pojem malnutrície zahŕňa a uvedomíme si, že to nie je iba hlad v „klasickom“ zmysle, potom otázka ani nestojí či je možné, aby tento fenomén existoval v dnešnej dobe a v bohatých krajinách. Skôr je na mieste výstraha, že náš „moderný hlad“  znamená množstvo špecifických nedostatkov v príjme životne dôležitých nutrientov a v aplikácii zásad zdravého životného štýlu.

Čo má spoločné podvýživa so skrytým hladom?

Veľmi bežný je napr. nedostatok esenciálnych mikronutrientov ako vitamínov a minerálov^3,5. Ich nedostatok sa nemusí prejavovať okamžite, ale dlhodobejšie dôsledky môžu byť drastické. Môžu znamenať o.i. nízku odolnosť voči chorobám, zhoršenie mentálnych funkcií a dokonca smrť. V tomto kontexte sa čoraz častejšie používa aj pojem „skrytý hlad“ ⁶.

Ide o problém známy nielen z rozvojových krajín, ale ide o jav, ktorý je stále častejší aj vo vyspelých krajinách^3,9. Vo Veľkej Británií sa výskyt niektorých mentálnych porúch dal do súvisu s deficitom jódu³. V USA  každé jedno zo štyroch detí má znížené kalcium, magnézium alebo vitamín A a viac ako jedno z dvoch má nedostatok vitamínu D a A³.

Nedostatočná výživa a podvýživa ako možné príčiny vážnych ochorení

Sprievodným javom nesprávnej výživy² môže byť napr. nízka hladina krvných bielkovín, nižšia hladina leukocytov, znížená imunita, zlé hojenie rán, sepsa, horšia využiteľnosť cukrov a tukov. Takýto stav sa môže spájať napr. s infekciami, nádorovými ochoreniami alebo s poruchami tráviacej sústavy². V modernej dobe sa malnutrícia často spája aj s mentálnou anorexiou⁷.

„Doba hojnosti“ prináša aj viacero populárnych trendov. Napr. aj vegánstvo by mohlo prispieť ku „skrytému hladu“ ^3,6. Experti predpokladajú, že pri dlhodobej konzumácii striktne rastlinnej stravy by mohlo dôjsť k deficitu mikronutrientov a aj poškodeniu kostí. Vegánska diéta má nižší obsah vitamínu D a kalcia. Frekvencia kostných fraktúr je u veganov trikrát vyššia. Medzi ďalšie deficity patrí nižší príjem jódu a omega-3 mastných kyselín. V tomto kontexte sa deficit jódu kladie do súvisu s poruchami štítnej žľazy a nedostatočný prívod omega-3 so slabšou kardiovaskulárnou ochranou⁶. Rizikom pre vegánov je aj deficit vitamínu B₁₂ .⁶

Problém moderných trendov v zmysle snahy vylepšiť si svoj vzhľad môže byť tiež vážnym problémov u adolescentov⁸. Práve u nich nedostatky vo výžive  môžu viesť k narušeniu prirodzeného rastu a vývoja⁸.

Moderná doba vyžaduje nielen moderné nástroje, ale aj vyspelé myslenie. Podvýživa a malnutrícia tak môžu ustúpiť

Je samozrejmé, že aj vo vyspelých zdravotníctvach je veľkou výzvou zabezpečiť prevenciu vzniku malnutrície v podmienkach hospitalizácie⁹, sociálnych zariadení a služieb¹⁰, u onkologických pacientov^11,12 a pod.

Problém malnutrície sa týmto stáva aj súčasťou odboru klinickej výživy ¹². Preberanie všetkých aspektov v rámci tohto odboru by ďaleko presiahlo rozsah  tohto článku. Je to však ďalšie potvrdenie toho, že ani život v dobe hojnosti nám nedáva žiadne záruky pred možnou podvýživou, resp. malnutríciou. Existujú okolnosti, ktoré by k tomuto stavu mohli pomerne ľahko viesť, ak by sme  problematike nevenovali náležitú pozornosť.

Literatúra:

1. Boss N. et al.: Lexikon Medizin, Lexikon-Redaktion des Verlages Urban & Schwarzenberg, München – Wien-Baltimore, Seehamer Verlag GmbH Weyarn. 1995;  ISBN 3-929626-45-4
2. Tóth L.: Podvýživa: Čo ju spôsobuje a aké má následky? +Typy. Zdravoteka.sk, zdravotnícky portál.
3. Chris Elliot, Chen Situ et al. : Vegan diets are adding to malnutrition in wealthy countries. The Conversation. December 13, 2018;
4. Team WHO, WHO Headquarters: Malnutrition, 15 April 2020.
5. Eggersdorfer M.: Even in wealthy nations, malnutrition is a serious public health problem. Euractiv. 28.7.2014.
6. Ananya Mandal: Veganism linked to nutrient deficiences and malnutrition if not planned correctly. News Medical Life Sciences, Dec 17, 2018.
7. Jane Morris, Sara Twaddle: Anorexia nervosa. BMJ. 2007; 334(7599): 894-898
8. Jakušová Ľ, Dostál A: Stravovacie zvyklosti adolescentov a zdravotné riziká. 2. konference ŠKOLA A ZDRAVÍ 21, Brno 2006.
9. Puntis JWL: Malnutrition in Developed Countries. Ann Nestlé. 2009; (67):65-72
10. Juhásová I., Pokorná A. et al.: Realizovanie nutričného skríningu sestrou v zariadení sociálnych služieb pre seniorov. Geriatrie a Gerontologie. 2016; 3(5): 122-127
11. Ravasco P: Nutrition in Cancer Patients. J.Clin Med. 2019; 8(8):1211
12. Keller U, Meier R, Bertoli S: Klinická výživa. Scientia medica 1993; 240 str.